Strach z neúspechu nesmie byť dôvod, prečo niečo neskúsite

 

 

Jediný deň 0/X

 

 

 

 

S bolestivým vrčaním sa chytím za udreté čelo. To bola riadna šupa. Skoro som videl všetky hviezdičky celej oblohy. Pozriem na ruku. Našťastie na nej nemám krv. Aspoň jedna dobrá vec v tomto mimoriadne bláznivom dni. Schválne mi povedzte koľkokrát sa vám stalo, že sa skoro trikrát zabijete vo vlastnom dome? A to je len deväť hodín ráno. Dobre, ráno už nie je, ale ja normálne radšej nechcem vedieť čo ma do večera čaká. Obávam sa, že by ma z toho porazilo už teraz. Dnes som skutočne nemal vyliezť z postele. Lebo potom začala moja dnešná Kalvária. Len čo som vyšiel z izby som sa skoro prerazil na loptičke ktorú môj pes nechal na vrchu schodiska. Mal som čo robiť, aby som neskončil dole. Ale to ešte nič nebolo. Hneď na to som cez otvorené okno schytal poriadnu ranu čím iným než tenisovou loptičkou. Susedia sa opäť pripravujú minimálne na majstrovstvá sveta. A ako vždy som ten jediný kto to schytá v plnej paráde. Už nikdy nenechám otvorené okno do ich záhrady. Stále to hovorím a aj tak na to zabudnem. Čo už. Po tom nečakanom knokaute som sa z bezpečnostných dôvodov radšej zahrabal do obývačky. Vernú spoločnosť mu robila veľká telka a nový gauč. Nepamätám si presne čo som pozeral. Asi nejaký dokument. Kým som sa stihol začať poriadne sústrediť na televízny program, sa stalo to vďaka čomu som myslel že mi z hlavy ostane len placka. Starý vzácny obraz ktorý visí na stene hneď nad gaučom, možno už od doby prvej republiky kedy si ho kúpila moja babička niekde v antikvariáte, sa rozhodol že má tej nečinnosti akurát dosť a skočil po mne. Presnejšie povedané, rovno na mňa spadol. Ach jaj. Čím som si to len zaslúžil? Bol som celý rok dobrý.

 

 

 

 

Vyškrabem sa na nohy. Ten inkriminovaný predmet som medzičasom položil na bok, aby nikomu inému nemohol ublížiť. Poobzerám sa okolo seba. To som radšej nemal robiť. Neviem ako vám, ale mne v obývačke rozhodne nerastú ihličnaté stromy. A už vôbec mi v nej nebehajú gepardy! I keď vidieť geparda medzi ihličňanmi je celkom zážitok. Rád si ho však odpustím. ,,Ahoj Martin,“ ozve sa za mnou. Skoro dostanem infarkt. Ktorý debil ma práve teraz osloví? Nikoho som nepočul prichádzať. Prudko sa otočím a... No teda. Priznám sa už som videl kadečo, ale obrovský lev ktorý by pokojne mohol konkurovať kamiónom medzi tým nie je. Hľadím na ten zázrak ako bacil do lekárničky a pokúšam sa to pochopiť. Neevidujem informáciu žeby som sa ožral. Určite nie až tak. Alebo žeby predsa? Dajú sa tým vysvetliť tie halucinácie. Presne tak to bude. Bez môjho vedomia som si niečo šľahol a teraz mi z toho  totálne šibe. Vy to snáď dokážete vysvetliť nejak inak? Lebo ja nie. ,,Vitaj v mojej ríši,“ lev pokračuje vo svojom monológu. Keď niečo hovoril aj predtým, má hold smolu. Nevnímal som ho. Jedno mu však musím uznať. Mať takého maskota doma, tak zarobíme spolu milióny. Lenže to by samozrejme nemohol začať hovoriť o nejakej ríši. Pokiaľ dobre viem, levy si vytvárajú háremy. Nie som levica aby som sa na to dal. A už vôbec nie ženská. Preto ma nesmierne zaujíma čo vlastne má toto tu znamenať. Natáča sa nový film, alebo to je len nepodarený hlúpy vtip? Jedno z toho. Na zázraky som nikdy neveril. ,,Vitaj v ...,“ lev ma vytrhne zo zamyslenia.

 

 

 

 

To si zo mňa určite robí prdel. Reálne to predsa nie je možné. Skutočne nemohol povedať vitaj v Narnii. Alebo áno? Nepopieram že som jej fanúšik, ale také šoky by si mohli opustiť. Pozriem na Aslana, lebo pochybujem že je to nejaký iný lev, a si sadnem na najbližší peň.  Prekrížim si ruky na hrudi. Neviem ako vás, ale mňa zaujíma čo to má znamenať. Čakám na dobré vysvetlenie. Ja osobne si nemyslím, že sa sám veľký lev až tak veľmi nudil že ma sem privolal. Teda, dúfam v to. Rozhodne si viem svoj deň predstaviť aj ináč. ,,Čo to má znamenať? Prečo som tu?“ spýtam sa ho keď sa dlho k ničomu nemá. Nechcem byť nezdvorilý, ale skutočne by som to rád vedel. Kráľ zvierat sa na mňa pozrie svojimi zvláštnymi očami farby tekutého zlata. Pod  ich intenzívnym pohľadom priam cítim ako sa scvrkávam do veľkosti malilinkej mušky. Prestávam sa diviť tomu, že Biela čarodejnica z neho mala vietor. Tiež by som mal plné gate keby som mal stáť proti nemu. Mám čo robiť aby som neutiekol. Ale ovládnem sa. ,,Musíš mi pomôcť,“ zaznie do ticha jeho pokojný ale mocný hlas, „Narniu budem vždy chrániť, ale nedokážem ju ochrániť pred ňou samou.“

 

 

 

 

Nechápavo naňho pozriem ako na idiota. Vôbec som nepochopil čo tým myslel. Skutočne potrebujem minimálne nápovedu. Kamarát na telefóne by tiež nebol na škodu. ,,Mohli by ste mi to prosím vysvetliť?  Vôbec tomu nerozumiem,“ požiadam ho slušne majúc na pamäti že kráľ nie len Narnie. ,,Prepáč. Nemôžem ti povedať viac. Musíš na to prísť ty sám. Niečo ti však poradím. Nechaj sa viesť srdcom,“ naposledy na mňa pozrie a rozbehne sa preč. Povzdychnem si. No super. Mám zachrániť ríšu a ani neviem pred čím vlastne. Nemôžem tu však ostať sedieť na zadku. Vstanem a rozhliadnem sa. Nech som sa sem dostal akokoľvek, bolo to z určitého dôvodu. Niekto ma tu potrebuje. Ja zistím kto. A potom urobím všetko čo bude v mojich silách aby som zachránil tento svet, napriek tomu že nedokážem zachrániť ani svoju vlastnú zem.