Strach z neúspechu nesmie byť dôvod, prečo niečo neskúsite

 

 

,,Hannibal!“ zarevem tak, že to zaručene museli počuť i na Marse a rozbehnem sa dole, kde stopercentne bude ten parchant. Je čas obeda a ja si nedokážem predstaviť takú situáciu, ktorá by mu zabránila v tom aby rozvíjal svoje kulinárske umenie. Respektíve nás presvedčoval o svojom neobyčajnom talente. Viem že vie perfektne variť a neberiem mu to, len by som ocenil keby používal iné suroviny. Aspoň výnimočne. Rozhodne by som mu za to poďakoval, lebo ostanem na ocot.

 

 

 

 

,,Áno? Potrebuješ niečo?“ obráti sa ku mne ten prevít, samozrejme od sporáka. Či niečo potrebujem? To si snáď robí srandu. „Jasne že niečo potrebujem. Mohol by si prosím prestať zabíjať mojich partnerov?“ nebezpečne mi trhá obočím a musím sa nesmierne ovládať aby som mu jednu nevrazil. On sa len uculí. „Nebol to tvoj partner. Podvádzal ťa. Nezaslúžil si ťa,“ vráti sa k vareniu akoby sa nič nebolo stalo. Zabite ho niekto, lebo ho zabijem ja a budem tancovať macarenu na jeho hrobe. „Urobil to len raz a nekázal som ti aby si sa montoval do mojich intímnych záležitosti,“ temne zavrčím. Pripadám si akoby som bol podľa neho totálna zúfalka, ktorá si nedokáže nabaliť poriadneho chlapa. No dobre. Zatiaľ sa mi to skutočne nepodarilo, ale to ešte automaticky neznamená že sa do toho musí angažovať. „Stačí že to urobil raz. Neverníci sú nepoučiteľní a ja skutočne nechcem, aby ti nejaký debil zlomil srdce,“ vysvetlí mi ako malému decku. Fakt nemusí pri každej príležitosti poukazovať na to že on je ten starší. Ešte nikdy som nemal takú obrovskú chuť ho preraziť ako práve teraz.

 

 

 

 

 

„Máš v pláne zabiť každého muža ktorý mi ublíži podľa teba? To je už druhý za tento týždeň a dnes je len streda,“ mierne hystericky. Hlavne sa upokoj. Žiadnu paniku. Nie je to tvoja vina, že máš dementného, vzťahovačného a extrémne ochranárskeho brata. Škoda že nemáš iba jedného. „Jasné že nie. Za koho ma máš?“ ohradí sa. Za koho? Hmm. To by bolo na dlho a niečo mi hovorí že by moju slovnú zásobu nemusel oceniť. „Za kanibalského zmetka,“ slušnejšie to povedať skutočne neviem. „To hovorí ten pravý. Navyše ten prvý ťa dosť nepekne urazil a v obchode predbiehal starenky s ťažkými nákupmi. Vieš že sa mi to nepáči,“ zasmeje sa a viac si moju maličkosť nevšíma. Ticho pením. Neznášam keď ma zámerne ignoruje. „Bol aspoň dobrý?“ nedá mi to. „To musíte posúdiť sami,“ vytiahne mäso z rúry. Slovné spojenie láska ide cez žalúdok v našej rodine naberá celkom nový rozmer. „Spotreboval si všetko?“ prestriem stôl.

 

 

 

 

 

,,Vôbec nie. Vnútornosti sú v mrazáku a Sherlock si zobral hlavu,“ nevzrušene. Mňa z nich klepne. Počítam do desať tam a späť aby som sa upokojil. Moc to nepomáha ale dobre. ,,Kde ju odložil?“ odpustím si na ňu blízky pohľad. Keby moja učiteľka vedela prečo som taký dobrý v anatómii tak by mi neverila. Alebo by ma zavrela do blázinca. Druhá možnosť je pravdepodobnejšia. Dlho by som sa tam aj tak neohrial, ale o tom potom. „John ho prinútil ju niekde schovať. V chladničke časti ľudského tela nemieni tolerovať,“ nespokojne mľaskne. Skryto si vydýchnem. Aspoň že môj skoro švagor má toľko rozumu aby brata zvládol usmerňovať. Skutočne nenávidím prekvapenia. Hlavne nie také, pri ktorých mi naložia na tanier chlapa s ktorým som ešte včera mal sex. To človeku nezlepší náladu. Mne teda rozhodne nie. Som proste chránený artikel a bratia sú presvedčení o tom, že ma musia chrániť za každých okolností nech to stojí čo to stojí. Sory že z toho nie som nadšený. Dopredu ľutujem chalana, ktorému náhodou padnem do oka. Obávam sa že to skončí vetami úprimnú sústrasť a dobrú chuť. Nie nutne v tomto poradí.