Strach z neúspechu nesmie byť dôvod, prečo niečo neskúsite

 

 

Vietor mi sviští okolo tváre. Pokúša sa ma vyviesť z koncentrácie. Neúspešne. Trochu sa prikrčím na motorke, aby som zmieril odpor vzduchu. Pridám plyn a predbehnem starý trabant. Na cestu by som ho nepustil. Možno ho ukradli z múzea. Nedivil by som sa. Prejdem do pôvodného pruhu. Onedlho budem odbočovať. Ako som povedal. Za zákrutou sa vynorí rozsvietené mesto. Namierim si to priamo do jeho srdca. V epicentre života je miestečko, kvôli ktorému som meral tú cestu. Zaparkujem pred vychýreným podnikom. Gay klubom, aby som bol presný. Zosadnem z motorky Harley Davidson. Bola neskutočne drahá, ale oplatilo sa. Je celá čierna. Ja i môj brat sme na ňu zaťažení. Musíme mať čierne dopravné prostriedky. Najlepšie i väčšinu oblečenia. U mňa to momentálne platí. Všetko mám čierne okrem modrého trička, ktoré zatiaľ zakrýva kožená motorkárska bunda. Zložím si helmu a pripnem ju na riadidlá. Z väzenia vyslobodím tmavohnedé vlasy.

 

 

 

 

 

Zastrčím si nohavice hlbšie do čižiem, čím skontrolujem dýku pripevnenú k pravému lýtku. Nerád do spoločnosti beriem strelné zbrane. Mohli by vyvolať zbytočný rozruch. Suverénne vojdem do víru zábavy. Zhlboka sa nadýchnem len čo sa ocitnem dnu. Vždy zo mňa opadne ťažoba vonkajšieho sveta. Konečne môžem voľne dýchať. Rozopnem si bundu.  Je tu príjemne teplo. Bodaj by nie. Tmavým pohľadom preletím zhromaždenie. Prevažne stála klientela, ale zbadám i pár zajačikov. Jediným prehrabnutím si uhladím vlasy. Sila zvyku. Vykročím priamo k baru. Cítim na sebe prepaľujúce pohľady niektorých zákazníkov. Mám povesť tajomného a nebezpečného stvorenia. Ináč to ani nejde keď máte priezvisko Killer. V istom zmysle sa ten vrah ku mne hodí. Ale o tom až neskôr. ,, Ahoj Jared. To čo obvykle?“ spýta sa ma barman len čo si sadnem. ,,Hej. Tak jak vždy,“ prisvedčím. Prstami na pulte poklopkávam v rytme Yesterday od The Beatles. Braček ich nenávidí. Nechápem prečo. On preferuje iný štýl. Najradšej má Linkin Park a Imagine Dragons. Skoro ma prizabil keď som mu povedal že sa mi nepáčia. Keď sme pri tom zabíjaní, dokáže so zaviazanými očami streliť letiaceho vrabca rovno do oka. Mne sa to nikdy nepodarilo ani s nezaviazanými očami a to patrím medzi najlepších strelcov vôbec. ,,Nech sa páči. Už sa to nesie,“ barman predo mňa položí najlepšiu whisky v krajine. ,,Páči sa,“ poviem s nádychom posmechu v hlase, než ju do seba kopnem. Hneď mi naleje ďalšiu. Medzi nami platí nepísaná dohoda. Nalievať a nič sa nepýtať.

 

 

 

 

,,Vidím tu zopár nových. Povedz mi k tomu niečo,“ vyzvem ho po ďalšom panáku. ,,Z nejakého neznámeho dôvodu konkurenčný podnik zatvorili. Náhly krach. Chudáčikovia nemali kam ísť a tak zakotvili u nás,“ povie s podozrievavým úsmevom. Nakloní sa ku mne. ,,Nemáš v tom len tak náhodou prsty?“ naše tváre sú vzdialené len pár centimetrov. Na perách cítim jeho zrýchlený dych. Áno, balí ma vždy keď sa naskytne príležitosť, pokiaľ to musíte vedieť. ,,Náhodou nie,“ pousmejem sa,  ,,len som pred istým časom s niekým viedol zaujímavý rozhovor.“ Dodám keď na mňa uprie pohľad typu ,Si blbý alebo to len predstieraš?'. Nezožral mi to. Nevadí. ,,A ten niekto ho dal zavrieť. Aká náhoda,“ aplikuje na mňa röngenový pohľad. Teda, aspoň sa o to snaží. Oproti bračekovmu kukuču je ten jeho pekne úbohý. Akoby ste porovnávali detskú zábavnú prskavku so samostatným pekelným ohňom. ,, Náhoda je sviňa. Len tak mimochodom. Máš klientov,“ jemne ho odoženiem. Zhromaždil sa tu hlúčik mužov. I keby nečakali na obslúženie, nemám rád ak niekto narúša môj osobný priestor. Nie bez dovolenia. S úradným výrazom sa stiahne. Akoby som ja za to mohol, že skrátka nie je môj typ. Uprednostňujem poriadnych chlapov. Nie také vyžly ako on. Pohľad zavŕtam do steny predo mnou. Pomáha mi to utriediť si myšlienky.

 

 

 

 

 

,,Plánuješ do nej vyvŕtať dieru?“ ozve sa vedľa mňa. Prudko sa otočím a narušiteľovi venujem jednu z vylepšených verzií nasratého pohľadu. ,,Len pokoj. Nechcel som rušiť,“ v sebaobrane zdvihne ruky. ,,Na to je trochu pozde. Nemyslíš?“ takmer zavrčím. Takmer preto, lebo časť môjho mozgu sa zamestnáva detailným skenovaním narušiteľa. Samý sval, žiaden prebytočný tuk. Za tie roky to mám v oku. Jednoznačne patrí do kategórie poriadny chlap. Ale nič viac. Ja nevleziem do postieľky každému kto o to požiada. ,,Máš dobré reflexy,“ povie uznanlivo. ,,Som bojový pilot. Čo si čakal?“ pozriem naňho so zdvihnutým obočím. Nerád chodím okolo horúcej kaše. V mojej brandži úspech závisí od rýchlosti. ,,Nevedel som to,“ bráni sa. ,,Teraz to už vieš,“ poviem mu akoby sa nechumelilo. ,,Smiem si sadnúť?“ ukáže na miesto vedľa mňa. ,,Mne je to jedno. Končím,“ dopijem pitie a zaplatím ako vždy o trochu väčšiu sumu. Ďalšia vec ktorú máme s bratom spoločnú. Utrácanie peňazí. ,,Nechcel som ťa uraziť,“ ospravedlní sa. ,,Neurazil si ma. Musím už ísť,“ utnem ho skôr než spustí siahodlhý prejav. Vstanem a idem k dverám. ,,Nenechal si tam viac než treba?“ spýta sa keď ma dohoní. ,,Nechal a čo má byť?“ odbijem ho. Na môj vkus je až príliš vtieravý. ,,Máš zvláštne oči. Takú sýtu čiernu som ešte nevidel,“ povie keď zastanem pri motorke. Nasadím si helmu a vysadnem.

 

 

 

 

 

,,Modré. Sčernajú ak ma niekto naštve,“ opravím ho. Naštartujem a odfrčím preč. Predsa mu nebudem vysvetľovať, že sa premieňam na tmavého vlkodlaka. To by hošan nerozchodil. Som tu. Zastanem pred rozľahlým sídlom. Pribehne sluha a odtlačí mašinu do garáže. S helmou pod pazuchou idem do domu. Na prízemí stretnem Richarda. Skoro do mňa vpáli, keď vletí dnu ako uragán. ,,Ahoj Jared. Nevidel si náhodou Gabriela?“ spýta sa ma keď ma zaregistrujte. ,, Nie nevidel. Skoro ráno hneď po raňajkách vyrazil s Emmetom a jeho skupinou na skusy. Plánujú sa vrátiť až večer. Skôr ani za svet,“ pokrútim hlavou. ,,No hej. Tá dnešná mládež. Keby si ho náhodou stretol pošli ho za mnou. Idem za Baltazarom tak nás nezháňajte. Budete si musieť poradiť bez nás,“ oznámi pred tým než vybehne na poschodie. Poberiem sa do svojej izby ktorá je na rovnakom poschodí ako Baltazarova, len na opačnej strane. Zaujímalo by ma, čo Richard chce od môjho švagra. Jedno šťastie, že som ráno Gabrielovi stihol odovzdať malý darček, ktorý mu u mňa zanechal jeho otec.