Kapitola 3: Môj podiel na tvojej vine
Rýchlym krokom vojdem do domu. I keď na dom sa veľmi nepodobá. Je to skôr kaštieľ, zámok alebo palác. Nazvite to ako chcete. Menší hrad ktorý slúžil prevažne na reprezentatívne účely. Pre potešenie panovníkov keď tade prechádzali. Dnes je hlavne na rekreáciu. ,,Ahoj Jared. Nevidel si náhodou Gabriela?“ spýtam sa kamaráta keď prechádzam okolo neho. ,,Ahoj. Nie nevidel. Skoro ráno hneď po raňajkách vyrazil s Emmetom a jeho skupinou na skusy. Podľa toho čo som počul sa plánujú vrátiť až večer. Skôr ani za svet,“ pokrúti hlavou. ,,No hej. Dnešná mládež,“ hrane vzdychnem. Osobne ma to neprekvapuje. Začína sa v ňom prebúdzať otcova krv. Fabian bol rovnaký keď bol mladší. Bolo to s ním na nevydržanie. Úprimne nezávidím Robuanovi a Drimeonovi že za ním všade lozia. Jeho dobermany sa nabehajú viac než je zdravé. Byť nimi prídem o nohy. Mám len dve.
,,Keby si ho náhodou stretol, pošli ho za mnou. Idem za Baltazarom tak ma nezháňajte. Budete si musieť chvíľu poradiť bez nás,“ poviem mu než vybehnem na poschodie. Urobím ako som povedal. Dvere do Baltazarovej pracovne nájdem otvorené. Budem hádať. Opäť premýšľa nad Fabianom. Ako inak. Potlačím dvere, aby som mohol vojsť. ,,Myslíš na Fabiana?“ opýtam sa keď vidím že si ma stále nevšimol. Obvykle býva vnímavejší. ,,Ty vieš že hej,“ ťažko vzdychne. Než to stihne vypotiť presuniem sa nad kreslo. Zdvihne zrak ku mne. Trávova narazí do ónyxovej. Kútikom oka zazriem fotku. Nemusím hádať kto na nej je. Nepoznám veľa možností. Iba jedinú. ,,Nebol som schopný ju zničiť. Je tým jediným čo mi po ňom ostalo,“ povie smutne. ,,Nie celkom. A ty to dobre vieš,“ oponujem mu. Pohľad presuniem na jeho brucho. Len mi dvaja vieme o prísne stráženom tajomstve. ,,Myslíš že keby som mu to vtedy povedal, inač by sa zachoval?“ spýta sa na to, na čo on sám nepozná odpoveď. ,,Ťažko povedať. Ty ho poznáš lepšie ako ja. Boli ste predsa manželia,“ poviem mu čo najšetrnejšie. Nechcem ho raniť. Podľa jeho výrazu usúdim, že si to vyložil ako nie. ,,Stále sme manželia tak na to nezabúdaj,“ upozorní ma. Prstom pohladí prsteň, ktorý si odvtedy nedal dole. ,,Dal sa rozviesť. Vrátil ti obrúčku a poslal rozvodové papiere,“ pripomeniem mu. ,, Ale ja som ich nepodpísal,“ pripomenie zas on mne. ,,Baltazar. Fabian van Helsing je minulosť. Nenávratne stratený pre našu vec. Konečne sa s tým zmier. Čím skôr to urobíš, tým lepšie pre vás oboch. Ty sa prestaneš trápiť a on bude môcť ísť ďalej,“ dohováram mu. Len čo to dopoviem, vyskočí na rovné nohy. Hups. Asi som to trochu posral.
,,Tak ja ti teraz niečo poviem, ty chytrák. Fabian pre mňa nikdy nebude minulosťou. Nikdy, počuješ! Milujem ho. Milujem ho tak veľmi až to bolí. Nevzdám sa nádeje, že ho získam späť kým ho nebudem držať v náručí, alebo neuvidím jeho hrob obložený kvetmi. Pre blaho nás všetkých, dúfam v prvú možnosť. Pri druhej by som zavraždil všetkých, ktorí by boli akokoľvek zapletený do jeho smrti,“ povie vražedne. Som si vedomý toho, že by si vybral jeho keby išlo do tuhého. ,,Dobre, dobre. Nechcem sa hádať. Aj tak to nemá cenu. Obaja ste hrozne tvrdohlaví. V konečnom dôsledku je dobré, že ste skončili spolu. Inému by ste zničili život. Vaše strašné povahy sú tak odlišné a predsa sa skvelo dopĺňate. On s výbušnou povahou nedokáže dlho obsedieť. Vždy sa do všetkého púšťa po hlave. Ty oproti tomu premýšľaš až príliš,“ pokúsim sa odľahčiť atmosféru. Posadí sa. Sadnem si vedľa neho. ,,Kedy sa chystáš povedať Gabrielovi pravdu?“ spýtam sa ho po chvíli ticha. ,,Keď budem musieť,“ odvetí. Ako ho poznám, ešte nad tým nepremýšľal. Mal by. Pre Gabriela bude riadny šok, keď sa to dozvie. Zatiaľ nemá ani tušenia o Fabianovej existencii. Ja som mu nič nepovedal. Snáď Baltazar držal jazyk za zubami. Nebolo by dobré keby sa preriekol. Ja sa neprerieknem. Nik nevie čo sa stalo deň pred Fabianovým odchodom. Nikto okrem mňa. Dovtedy ma nikto tak neprekvapil. Toho dňa ma požiadal o pomoc. Vedel čo sa stane. Vždy bol neskutočne všímavý a predvídavý. Neušla mu vzrastajúca Parkerova aktivita. Tipol čo znamená, a ako vždy mal pravdu.
Parker plánoval zabiť Baltazara. A Fabian na to prišiel. Niečo také nemohol dopustiť. V noci keď všetci tvrdo spali, zaželal milovanému manželovi a synčekovi, ktorý bol vtedy ešte maličký, posledné zbohom. Nemusel sa obávať toho žeby ho videli. Pri večeri som im do čaju nasypal sedatíva. Nie veľa aby im neublížili, ale nie málo aby sa nezobudili. Všetko by bolo v háji. Okrem tejto menšej asistencie som mu zaobstaral špeciálny elixír na prekrútenie spomienok. Všetky krásne a radostné zážitky sa zmenili na príšerné nočné mory. Spravil to za jediným účelom. Aby ochránil tých, ktorých miloval. Obetoval svoj život aby oni mohli žiť. Väčšej lásky niet. Viem, mal by som povedať pravdu. Som však iba obyčajný sebec, ktorý túži si odkrojiť pre seba čím väčší kus Baltazarovej lásky. ,,Volali ste ma?“ dnu vstúpi Soren Flaubert. Strhne sa keď ma zbadá. Čo ten tu sakra chce? Jedine žeby? ,, Áno. Potrebujem aby si niekomu odovzdal odkaz,“ Baltazar sa ujme slova. ,,Odkaz komu?“ zastane pred ním. Podozrievavo prižmúrim oči. To snáď nemyslí vážne? Šokovane naňho pozriem keď mi to docvakne.
Spraží má vražedným pohľadom. Takže predsa. Opätovne sa pokúsim zasiahnuť, ale utne ma ráznym zavrčaním. ,,Nájdeš Fabiana van Helsinga a dáš mu toto. Je mi jedno ako to spravíš. Tento list musí mať. Keď ho prečíta pochopí mnohé veci. A ak nie, budem musieť mu to povedať osobne,“ podá mu obálku ktorá je zapečatená ich pečaťou. Prestanem počúvať. Fabianov opis poznám naspamäť. Gabriel má jeho oči. Priam vidím tú scénu, keď sa všetci dozvedia pravdu. Pravdu o tom, akú rolu som hral v jeho úteku. Dokonca som Baltazarovi upravil pamäť. Papiere a obrúčka boli mojou prácou. Fabian o ničom nemá najmenšie tušenie. Snažil som sa ich od seba oddeliť. Nanešťastie pre mňa, jeho láska je mocná. Mocnejšia než som predpokladal. S takou silnou láskou som sa dosiaľ nestretol. Snáď mi jedného dňa odpustí, až ma pochopí. Predsa nie je nič neobvyklé na tom, milovať toho kto nám nie je súdený. Modlím sa za spásu mojej duše, ktorá aj tak skončí v pekle.
Richard
