Kapitola 2: Ten koho milujem
Zadumane sedím v kresle. Otvorená účtovná kniha leží zabudnutá na stole. Nedokážem jej venovať pozornosť. Myšlienky mi odbiehajú všade inde, len nie tam kde potrebujem. Najčastejšie myseľ zablúdi k istému mladému mužovi, ktorý ukradol moje srdce bez toho aby si to uvedomil. Pohľadom zavadím o fotografiu, ktorú mam stále na stole. Nikdy som ju neodložil. Predstavuje jediný hmatateľný dôkaz toho, že všetky krásne roky neboli len snom. Som na nej so svojim najlepším kamarátom a životnou láskou. V tom čase medzi nami nik nestál. Nebol tu žiaden Darren Parker, ktorý mi ho vzal. Pri spomienke na jeho smutný pohľad, posledné zbohom pretlačené cez zomknuté pery ma pichá v hrudi. Bolí ma srdce pri pomyslení že ho už nikdy neuvidím. Nie! Nezmierim sa s tým. Ja sa ho nemienim vzdať ani po tom čo mu ten hajzel urobil.
„Myslíš na Fabiana?“ ozve sa z pootvorených dverí. Zdvihnem hlavu. Nado mnou sa skláňa pár uhľovočiernych očí. Sú rovnako krásne ako ich majiteľ. „Ty vieš že hej,“ ťažko vzdychnem. Nebola doba kedy by som naňho nemyslel. „Stále ju más,“ zhodnotí keď zaregistruje fotku. „Nebol som schopný ju zničiť. Je tým jediným čo mi po ňom ostalo,“ poviem smutne. Ani po tých dlhých rokoch som nebol schopný nechať ho ísť. Aj keď on by si to možno želal. Uprednostnil Darrena, nie mňa. „Nie celkom. A ty to dobre vieš,“ oponuje. Pohľadom skĺzne na moje brucho. Len môj najlepší kamarát pozná naše tajomstvo. Okrem nás dvoch ho nevie nik. Dokonca ani Fabian, ktorého sa to priamo týka. „Myslíš si že keby som mu to vtedy povedal, inač by sa zachoval?“ opýtam sa ho to čo toľkokrát seba samého. Trápi ma to dňom i nocou. „Ťažko povedať. Ty ho poznáš lepšie ako ja. Boli ste predsa manželia,“ povie čo najšetrnejšie. V konečnom dôsledku to znamená nie. Urobil by presne to isté.
„Stále sme manželia na to nezabúdaj,“ upozorním ho. Pohladím prsteň ktorý mi navliekol v deň našej svadby. Niky som si ho nedal dole. Ani to nemám v pláne. „Dal sa rozviesť. Vrátil ti obrúčku a poslal rozvodové papiere,“ pripomenie mi. „Ale sa som ich nepodpísal,“ pripomeniem mu zas ja. „Baltazar. Fabian van Helsing je minulosť. Nenávratne stratený pre našu vec. Konečne sa s tým zmier. Čím skôr to urobíš tým lepšie pre vás oboch. Ty sa prestaneš trápiť a on bude môcť isť ďalej,“ dohovára mi. Tým ma akurát tak naštve. Vyskočím na rovné nohy. „Tak ja ti tu teraz niečo poviem ty chytrák. Fabian pre mňa nikdy nebude minulosťou. Nikdy počuješ! Milujem ho. Milujem ho tak veľmi až to bolí. Nevzdám sa nádeje že ho získam späť kým ho opäť nebudem držať v náručí alebo neuvidím jeho hrob ozdobený kvetmi. Pre blaho náš všetkých sa modlím za prvú možnosť. Pri tej druhej by som bez milosti povraždil všetkých, ktorí by boli akokoľvek zapletení do jeho smrti,“ poviem vražedne. Keby som si skutočne musel vybrať medzi nimi dvoma, vybral by som si Fabiana. Bez váhania. A to náš drahý Richard Arlene dobre vie.
„Dobre, dobre. Nechcem sa hádať. Aj tak to nemá cenu. Obaja ste hrozne tvrdohlaví. Napokon je len dobre že ste skončili spolu. Inému by ste zničili život. Vaše strašné povahy sú tak odlišné a pri tom sa skvelo dopĺňate. On s výbušnou náturou nedokáže dlho obsedieť. Vždy sa do všetkého púšťa po hlave. Ty oproti nemu premýšľaš až príliš,“ Richard sa pokúsi odľahčiť atmosféru. Znovu si sadnem. On sa usadí vedľa mňa do voľného kresla. "Kedy sa chystáš Gabrielovi povedať pravdu?“ spýta sa po chvíli ticha. „Keď budem musieť,“ odvetím. Pravdu povediac som nad tým nepremýšľal. Predsa nemôžem prísť za svojim synom, potľapkať ho po pleci akoby o nič nešlo a mu povedať: „Počuj synak. Žena ktorej hovoríš mama nie je tvojou matkou. Ja som ťa porodil a tvoj otec je Fabian van Helsing, ktorý je momentálne milencom Darrena Parkera len preto že mu Parker vymazal pamäť a on teraz nenávidí každého koho predtým miloval. Najlepšie na tom je, že on o tebe nemá ani poňatia. Presnejšie nevie že si jeho synom. Najskôr si myslí že som ho podviedol ešte v čaše keď sme boli spolu.“ Uznajte sami. S niečím takým za nim jednoducho nemôžem ísť. Považoval by ma za blázna. Minimálne.
,,Volali ste ma?“ do miestnosti vstúpi jediný obyvateľ domu, ktorému okrem Richarda verím v tejto skupine. Pri pohľade na Richarda sa mierne strhne. Nemajú sa veľmi v láske. „Áno. Potrebujem aby si niekomu odovzdal odkaz,“ poviem mu. „Odkaz komu?“ zastane predo mnou. Richard podozrievavo prižmúri oči až sa nedajú rozlíšiť dúhovky od zreničiek. Priam vidím ako sa mu kolieska v hlave krútia na plné obrátky. Šokovane na mňa pozrie, keď všetky súčiastky západnú na správne miesto. Nie je veľa takých, ktorým by mal doručiť správu zarytý heterák ako Soren Flaubert.
Teda mne osobne napadá jeden jediný. Richard chce niečo namietnuť ale spražím ho vražedným pohľadom ktorým jasne naznačím, že pokiaľ sa teraz čo i len pohne zabijem ho. Nebolo by to pre mňa ľahké ale urobil by som to pokiaľ by to bolo nevyhnutné. Odvrátim pozornosť od Richarda a vrátim sa ňou k Flaubertovi. Nemôžem povedať že sme kamaráti, ale v takýchto prípadoch sa naňho dá spoľahnúť. Doteraz ma nesklamal. Pevne verím že ani nesklame. Zadívam sa mu uprene do očí. Pokiaľ má Fabian oči mačky, tak ja hada. Svetlozelené ako jed. Richard sa pokúsi zasiahnuť, ale jeho protest utnem ráznym zavrčaním. „Nájdeš Fabiana van Helsinga a dáš mu toto. Je mi jedno ako to urobíš. Tento list musí mať. Keď ho prečíta pochopí mnohé veci. A ak nie, budem musieť mu to povedať osobne,“ podám mu zapečatenú obálku.
Je na nej viditeľné C prepleté s H. Táto pečať vznikla spojením našich priezvisk v deň svadby. Vo chvíli keď sme si povedali svoje áno a spečatili prísahu ktorú nemienim nikdy porušiť. Modlím sa, aby mu to osviežilo pamäť. Snáď ju nezničí ešte skôr než si prečíta správu. „To je on. Ten vpravo. Vlasy ma však svetlejšie. Nie úplne ako ľan ale nie zas ako čokoláda,“ ukážem mu fotku aby vedel koho má vlastne hľadať. Fabian bol častejšie mimo domu ako v ňom. Fotka bola urobená v zime. Zubaté slnko im veľmi farbu nevyťahalo. Teraz je o čosi slnečnejšie. Flaubert si ju opatrne prevezme, akoby bola najvzácnejším pokladom sveta. V istom zmysle ním je. Pre mňa áno.
„Nesklamem vás,“ prisľúbi keď ju odloží na bezpečné miesto. „Snaž sa. Fabian nebude nadšený že ťa vidí o nič viac, keď mu povieš čo preňho más. Nech ta neprekvapí jeho odmietnutie. Za normálnych okolností je v pohode. Samozrejme ho nesmie ovládať Parkerovo kúzlo,“ upozorním ho. Bola by riadna somarina čakať že ho privíta s otvorenou náručou.
Baltazar
