Strach z neúspechu nesmie byť dôvod, prečo niečo neskúsite

 

 

A je to tu. Prišiel ten čas. Nervózne si prehrabnem vlasy a najradšej by som pochodoval z jednej strany izby na druhú. Viem však že moja nervozita nikomu nepomôže. Iba tým všetko akurát skazím. To mi však nezabráni v tom, aby som bol viac na ihlách než na prvom rande. 

 

 

 

„No tak. Upokoj sa lebo ťa z toho ešte klepne,“ príde za mnou jediný človek ktorého znesiem vo svojej bezprostrednej blízkosti. Vražedne naňho pozriem. Som snáď jediný kto si uvedomuje závažnosť situácie? Podľa toho čo vidím tak hej. Bože, sme predsa v Liverpoole! A toto mesto nie je známe len vznikom legendárnej skupiny The Beatles. Športoví fanúšikovia určite vedia čo tým myslím. Pomôcka. Futbal to nie je. Mám na mysli slávnu Veľkú Liverpoolsku. Áno, presne tú. Pre priaznivcov dostihov je niečo také, ako pre moslimov Mekka. Ak preháňam musíte mi to prosím odpustiť. Onedlho to totiž vypukne. Nikdy som sa jej nezúčastnil a neviem sa dočkať. Napriek tomu sa mi nedarí dať sa do pohody.

 

 

 

 

Môj spoločník očividne pochopí, že jeho odporúčanie sa minulo účinku. Povzdychne si a príde bližšie. Presunie sa za môj chrbát a objíme ma. Jemne ma pobozká do vlasov. „Len pokojne. O nič predsa nejde. Ak nevyhráme nič sa nestane. Skúsime to nabudúce. Raz nám to vyjde. Ani Rím nepostavili za deň. A pokiaľ nie, víťazstvo nie je to najdôležitejšie. Skutočne záleží na iných hodnotách,“ chlácholí ma. Jemu sa to povie. On nebude ten kto musí vydať potrebné úsilie na to, aby nás oboch priviedol šťastlivo do vytúženého cieľa. Jeho úlohou je sa udržať v sedle. Nerád by som ho niekde stratil. „Viem na čo myslíš a toho sa skutočne báť nemusíš. Mňa sa tak ľahko nezbavíš. Budem sa ťa držať pevne ako kliešť,“ zasmeje sa. No len aby. Nikdy by som mu nepriznal, že si tie chvíle keď je na mne zavesený ako opička veľmi užívam. Nemusí vedieť všetko. Náhodou by si o sebe začal myslieť neviem čo. Mám však pocit, že on to vie. Určite viete čo pre mňa znamená. Naše noci plné vášne hovoria za všetko. Ponúkajú jasné svedectvo o našej láske. 

 

 

 

 

Z príjemnej chvíľky nás vytrhne zaklopanie na dvere. Podráždene si odfrknem. To nemohli chvíľu počkať? Ani si neuvedomím začínajúce prejavy mojej podstaty. Rýchlo to potlačím. Všetko má svoj čas. Ten môj príde každou chvíľou. „Prepáčte že vyrušujem ale musíte ísť,“ ozve sa náš veterinár. Dnu však nevojde. Párkrát bol nedobrovoľným svedkom toho, aký dokážem byť pokiaľ ma niekto vyruší v nevhodnej situácii. Poučil sa a radšej sa k nám nepribližuje počas toho čo si užívame prítomnosť toho druhého. Ináč je to milý chlap. Mierne zavalitý šedivý šesťdesiatnik, lenže svoju prácu robí lepšie než dobre. Okrem môjho partnera je tiež jediný človek, ktorý vie o mojom tajomstve.

 

 

 

Jerry sa smutne pozrie na dvere. Nechce sa mu ísť odtiaľ preč rovnako ako mne. Ale nemáme na výber a obaja to vieme. „Je čas,“ prelomím mlčanie a ako prvý zamierim von. Hneď ma dobehne. Pevne ma chytí za ruku, akoby mi tým chcel odovzdať všetku svoju energiu. Cením si to i keď to nie je nevyhnutné. Pod Petrovým bedlivým dohľadom prídeme až na miesto, odkiaľ musíme ísť sami. Presnejšie povedané, musím sa premeniť. Predtým dám Jerrymu nežnú pusu a zavriem oči. Idem na to. Predstavím si samého seba v mojej druhej podobe. Po rokoch cviku to nie je ťažké.

 

 

 

O chvíľu na mojom mieste stojí majestátny žrebec. Čierna srsť sa leskne v žiare slnečných lúčov. Zo všetkého najviac žiari práve on. Môj jazdec. Pohladí na po čele. Nezabudne mi dať na nozdry sladký bozk pre šťastie. Je to náš rituál. Zahrabem kopytom. Šťastne pohodím hlavou, keď mi prsty zaborí do hrivy. Tento fešák iba môj. Nikomu nedovolím aby mi ho vzal. Počas toho čo si nežne hľadíme do očí ma pripravujú na nastávajúcu udalosť. Nechám sa osedlať bez najmenších problémov. Jediné čo neznášam je moment, keď sa na mňa pokúša vysadnúť niekto iný okrem neho. Vtedy by som vraždil. Doslova. Ani sa nenazdám a je všetko hotové. On už pripravený bol. Naposledy ma pohladí a vyšvihne sa do sedla. Usalaší sa na mojom chrbte a pevne sa drží. Má aj bičík, ale len preto aby sa nepovedalo že ho nemá. Keby ho použil, tak by som ho osobne zhodil. Preto to radšej neskúša.

 

 

 

Odpočítavam posledné sekundy do štartu. Raz, dva, tri. Bum. Všetky kone ako jeden tvor vyrazia na dráhu. Som síce nováčik, ale nenechám sa zahanbiť. Neohrozene sa prebojujem na špicu skupinky. Nevšímam si nadšený krik a povzbudzovanie fanúšikov. Jediné čo mi prenikne do vedomia okrem túžby vyhrať, je predstava sexy Jerryho pozadia. Dal by som ruku, v tomto prípade skôr kopyto do ohňa za to, že ho cítim i cez tú hrubú koženú vrstvu na ktorej sedí. Potrasiem hlavou aby som si na to zakázal myslieť. Na to bude čas potom.

 

 

 

Na poslednú chvíľu sa vyhnem hromadnému pádu. Uf. Tak to bolo o chlp. Môj džokej sa našťastie udrží v sedle. Nebol by som nadšený keby som ho vysypal. Teším sa z toho, že zatiaľ nám to vychádza tak, ako som si to predstavoval. Lenže tie voľné kone bez jazdcov mi radosť nerobia ani omylom. Vo chvíli keď preskakujem prekážku ktorá je dosť nebezpečná sama o sebe, priamo predo mnou spadne z koňa jeden z favoritov na celkové víťazstvo. Sakra! To aspoň nemôže padať na druhú stranu? Prakticky sa mi zosype rovno pred kopytá. Mám čo robiť aby som ho nechtiac neudupal. Nemuselo by to dopadnúť dobre ani pre jedného z nás. Rovnako nemusí dopadnúť dobre to, na čo sa práve teraz dívam. 

 

 

 

Voľný kôň a ženie sa priamo na nás. Už len to mi chýbalo. Uhnúť nemám kam. Pokúsim sa mu vyhnúť lebo za nami je dosť koní. Hromadná zrážka nikdy  nekončí dobre. Posledné čo vnímam tesne pred tým než do nás vrazí, je Jerryho strach. Určite vie čo nenávratne príde. Zotrvačná sila ho vyhodí zo sedla rovno do cesty našim súperom. Viac nedokážem v tom chaose čo nastane registrovať. Len okrajovo sa ku mne akoby z veľkej diaľky dostane Petrov hlas.